Vitamín
je látka, ktorú (určitý) vyšší organizmus vo veľmi malých množstvách – ale zároveň nevyhnutne – potrebuje na svoju existenciu, no nedokáže si ju sám
syntetizovať a musí ju teda získavať v potrave.
Spolu s bielkovinami, tukmi a sacharidmi patrí
k základným zložkám ľudskej potravy.
V ľudskom organizme majú vitamíny funkciukatalyzátorov biochemických reakcií. Podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov. Existuje 13 základných
typov vitamínov. Ľudský organizmus si, až na niektoré výnimky, nedokáže vitamíny sám vyrobiť a preto ich musí získavať prostredníctvom stravy.
Pri nedostatku vitamínov sa môžu objavovať poruchy funkcií organizmu, alebo aj veľmi vážne ochorenia. Niektorých prebytočných vitamínov sa organizmus
dokáže zbaviť a pokiaľ prestane vitamín prijímať, organizmus z tela nadbytočné množstvo vylúči. Pri niektorých ďalších to však nefunguje – najprirodzenejší
je v tomto vitamín A, pri ktorom existujú prípady smrtelných otráv s doživotnými následkami. Vitamíny sú nutné pre udržanie mnohých telesných funkcií a sú
schopné posilňovať a udržovať imunitné reakcie.
Definícia vitamínov hovorí, že predstavujú organickú zložku potravy, ktorá nie je stavebnou látkou ani zdrojom energie, ale je nevyhnutná pre život,
zdravie, rast a chod organizmu. Nedostatok vitamínov spôsobuje aj trvalé poškodenia.
Vitamíny sa zapájajú do celej škály procesov v mnohých systémoch ľudského organizmu. Väčšina z nich sa podieľa (ako súčasť enzýmov teda tzv. urýchľovačov
biochemických reakcií) na dôležitých procesoch látkovej premeny. Označovanie jednotlivých vitamínov písme nami latinskej abecedy má historický pôvod a
poradie je dané iba časom, kedy boli objavené.
V ľudskom organizme majú vitamíny funkciu katalyzátorov biochemických reakcií. Podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov. Existuje 13
základných typov vitamínov. Ľudský organizmus si, až na niektoré výnimky, nedokáže vitamíny sám vyrobiť a preto ich musí získavať prostredníctvom stravy vo
forme tzv. provitamínov. Tie sa potom menia na vitamíny.
Vitamín je látka, ktorá spolu s bielkovinami, tukmi a sacharidmi patria k základným zložkám ľudskej potravy. V ľudskom organizme majú vitamíny funkciu
katalyzátorov biochemických reakcií. Podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov. Existuje 13 základných typov vitamínov. Ľudský organizmus si,
až na niektoré výnimky, nedokáže vitamíny sám vyrobiť, a preto ich musí získavať prostredníctvom stravy.
Pri nedostatku vitamínov, tzv. hypovitaminóze, sa môžu objavovať poruchy funkcií organizmu, alebo aj veľmi vážne ochorenia. Prebytočných vitamínov
rozpustných vo vode sa organizmus dokáže zbaviť a pokiaľ prestaneme vitamín prijímať, organizmus z tela nadbytočné množstvo vylúči (potom a močom). U
vitamínov rozpustných v tukoch to však nefunguje - najrizikovejší je v tomto ohľade vitamín A, pri ktorom existujú prípady smrteľných otráv alebo otráv s
doživotnými následkami. Vitamíny sú nutné pre udržanie mnohých telesných funkcií a sú schopné posilňovať a udržovať imunitné reakcie.
Rozdelenie vitamínov
Jednotlivé vitamíny sa označujú veľkými písmenami abecedy. Uprednostňujú sa však názvy odvodené od ich chemickej štruktúry. Vzhľadom na to, že vitamíny sú
z chemickej stránky veľmi rôznorodé látky, delíme ich podľa rozpustnosti:
a) lipofilné – rozpustné v tukoch (A, D, E, K, F). Telo ich absorbuje spoločne s tukmi a vytvára si ich zásoby v tukovom tkanive. Ak máme z
potravy nízky príjem týchto vitamínov, naše telo môže do určitej miery uspokojovať svoju potrebu z nahromadených zásob v tuku.
b) hydrofilné - rozpustné vo vode (P, B, C, H). Rýchlo sa vylučujú dvoma prirodzenými cestami, cez kožu a močom. Zásoby týchto vitamínov v tele
obvykle postačujú len na niekoľko dní, preto je ich potrebné prijímať pravidelne, aby nedošlo k ich nedostatku.