Informačné technológie
Výraz informačná
technológia alebo informačné technológie (angl. information technology alebo
staršie information technologies) možno definovať ako:
·
systémy, zariadenie, komponenty a softvér, ktoré/-ý sú
potrebné na zabezpečenie vyhľadávania (retrieval),
spracovania a ukladania informácií vo všetkých centrách ľudskej činnosti
(domov, úrad, továreň atď.), a ktorých/-ého použitie
vo všeobecnosti vyžaduje použitie elektroniky alebo podobnej technológie[1]
·
široká oblasť týkajúca sa všetkých hľadísk riadenia a
spracovania informácií, najmä vo veľkej organizácii alebo podniku[2]
·
prostriedky a metódy slúžiace na prácu s dátami a
informáciami[3]
·
technika (výpočtová, telekomunikačná, prenosová a
organizačná), ktorá slúži na spracovanie informácií, ako aj jej programové
vybavenie a organizačné usporiadanie.[4]
·
v užšom zmysle metódy, postupy a spôsob zberu,
uchovania, spracovania, overovania, vyhodnocovania, selekcie, distribúcie a
včasného doručenia potrebných informácií vo vyžadovanej forme a kvalite, v
širšom slova zmysle aj technické a programové prostriedky, ktoré zabezpečujú, prípadne
podporujú realizáciu vyššie uvedených činností[5]
·
systém metód, programov, postupov, aktivít, ktorými sa
realizuje maximálne využitie blízkych i vzdialených zdrojov, a to
prostredníctvom komunikácie v počítačových sieťach s cieľom nájsť optimálne
riešenie stanovených problémov, alebo dosiahnuť svoje zámery, či uspokojiť
svoje potreby.[6]
Stredoeurópsky termín informačná technika sa
používa buď ako synonymum termínu informačná technológia alebo sa (správnejšie)
obmedzuje na fyzickú (organizačnú, výpočtovú, reprografickú a a prípadne aj telekomunikačnú) techniku používanú pri práci
s informáciami.[7]
Elektronické spracovanie dát
[upraviť | upraviť zdroj]
Dátové úložisko
[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé elektronické počítače, ako napríklad britský Colossus
používali dierne pásky – dlhý pásik papiera, na ktorom boli dáta reprezentované sériami perforovaných dierok. Techniku, ktorá je dnes už zastaralá. Elektronické dátové úložiská, ktoré sú používané v dnešných počítačoch vznikli po druhej svetovej vojne, keď forma pamäte s oneskorenou linkou bola vyvinutá na odstránenie šumu z radarových signálov. Prvé praktické využitie tohto bola oneskorená pamäť s ortuťou. Prvé digitálne úložisko bola Williamsova trubica, ktorá bola založená na štandardnej obrazovke (súčiastke). Avšak informácie uložené v nej a v pamäti s oneskorenou linkou boli nestále a teda museli byť priebežne obnovované, inak boli stratené pri odpojení napájania. Najskoršia forma energeticky nezávislých počítačových pamätí bola bubnová magnetická pamäť, vynájdená v roku 1932 a použitá v počítači Ferranti Mark 1, prvom svetovom komerčne dostupnom univerzálnom počítači.IBM predstavilo prvý pevný disk v roku 1956, ako
komponent v ich počítačovom systéme 305 RAMAC. Väčšina dnešných digitálnych dát
je stále uložených magneticky na pevnom disku, elektronicky na diskoch SSD
alebo opticky na médiách ako BluRay, DVD. Do roku 2002
väčšina informácii bola uložená na analógových zariadeniach, ale od roku 2002
kapacita digitálnych úložísk prekonala analógové po prvýkrát. Od r. 2007,
takmer 94% dát vo svete boli uchovávané digitálne: 52% na pevných diskoch, 28%
na optických zariadeniach, a 11% na digitálnych magnetických páskach.
Predpokladalo sa, že svetová kapacita na ukladanie informácii na elektrických
zariadeniach narástla z 3 exabajtov v r. 1986 na 295 exabajtov v r. 2007, zdvojnásobujúc sa zhruba každé 3 roky.
Databázy
[upraviť | upraviť zdroj]
Databázové systémy sa
objavili v r. 1960 na vyriešenie problému s ukladaním a opätovným získaním
veľkých množstiev dát rýchlo a presne. Prvý z týchto systémov bol od firmy IBM
a bol to systém na spravovanie informácii (po angl. Information
Management System)(IMS),
ktorý je stále široko používaný aj po viac ako 60 rokoch. IMS ukladá dáta
hierarchicky, ale v r. 1970s Ted Codd
navrhol alternatívny relačný pamäťový model založený na teórii množín a
predikátovej logike a známom koncepte tabuliek s riadkami a stĺpcami. V r. 1981
bola vydaný prvý komerčne dostupný systém riadenia bázy dát (SRBD,
anglicky RDBMS) spoločnosťou Oracle.
Všetky SRBD sa skladajú z komponentov, ktoré umožňujú
aby v nich uložené dáta mohli byť sprístupnené viacerým používateľom zároveň,
pričom udržujú ich integritu. Všetky databázy majú spoločné to, že štruktúra
dát (to, z čoho sa skladajú tabuľky a ako sú prepojené) je uložená separátne od
dát samotných.
V nedávnych rokoch sa programovací jazyk XML stal populárnou
formou na reprezentovanie dát. Hoci XML dáta môžu byť uložené v normálnom
súborovom systéme, sú bežne držané v relačných databázach aby mohli využiť ich
"rokmi overenú robustnú implementáciu dokázanú teóriou i praxou." XML
, ako nasledovník SGML (Standard Generalized Markup Language), z dôvodu svojej
textovej čitateľnosti ponúka výhodu zrozumiteľnosti ako pre stroje, tak aj pre
ľudí.
Získavanie dát
[upraviť | upraviť zdroj]
Relačný databázový model predstavil programovací
jazyk SQL,
založený na relačnej algebre.
Pojmy "dáta " a
"informácie"
nie sú synonymá. Akékoľvek uložené bity predstavujú
dáta, ale informácie sa z nich stávajú až vtedy, keď tieto dáta zoskupíme a
dáme im význam (dáta sú napr. písmená, ktoré samé o sebe nedávajú zmysel, ale
ak ich vhodne zoskupíme do slov, začnú zmysel dávať). Väčšina svetových
digitálnych dát je neštruktúrovaných a uchovávaných v množstve rozdielnych
formátov, dokonca aj v rámci jednej organizácie. Dátové sklady začali
byť rozvinuté od roku 1980 aby zlúčili tieto rôznorodé údajové formáty.
Poväčšine obsahovali dáta vyťažené z rôznych zdrojov, vrátane vonkajších zdrojov
ako Internet, aby umožnili systém na podporu rozhodovania (DSS).
Prenos dát
[upraviť | upraviť zdroj]
Prenos dát má 3 aspekty: vysielanie, šírenie, a
príjem. Prenos môžeme vo všeobecnosti považovať za vysielanie, v ktorom
informácie sú vysielané jednosmerne od odosielateľa k adresátom alebo ako
obojsmernú komunikáciu s oddeleným kanálom pre príjem a vysielanie dát.
XML bol čoraz viac používaný ako spôsob na výmenu dát
od začiatku 21. storočia, špeciálne pre strojovo orientované interakcie ako sú
tie zapojené vo webovo orientovaných protokoloch
ako SOAP,
opisujúci "dáta v pohybe lepšie, než dáta v pokoji".
Manipulácia dát
[upraviť | upraviť zdroj]
Hilbert
a Lopez identifikujú exponenciálne tempo rastu
technologických zmien (druh Moorovho zákona):
kapacita počítačov pre spracovanie aplikačne-špecifických
informácií na počet obyvateľov (Zeme) sa zhruba zdvojnásobila každých 14
mesiacov medzi rokmi 1986 - 2007; kapacita univerzálnych počítačov na počet
obyvateľov sa zdvojnásobila každých 18 mesiacov počas 2 rovnakých desaťročí;
globálna telekomunikačná kapacita na počet obyvateľov sa zdvojnásobila každých
34 mesiacov; svetová kapacita úložísk na počet obyvateľov potrebovala zhruba 40
mesiacov (každé 3 roky) na zdvojnásobenie; a na množstvo prenesených informácií
na počet obyvateľov sa zdvojnásobilo každých 12.3 rokov.
Masívne množstvá dát sú ukladané po celom svete každý
deň, ale pokiaľ nie sú analyzované a správne reprezentované, tak sa v podstate
prebývajú v tom čo bolo nazvané dátové hroby: "dátové archívy ktoré sú
zriedkavo navštevované". Na vyriešenie tohto problému môže slúžiť Dolovanie dát —
" proces nachádzania zaujímavých vzorcov a vedomostí z väčšieho množstva
dát" — ktoré sa objavilo v posledných rokoch 20. storočia.
Databázové problémy
[upraviť | upraviť zdroj]
Zatiaľ čo sa technológia stáva každým dňom viac
sofistikovanou, narastajú problémy s bezpečnosťou, pretože každý sa spolieha na
ukladanie informácii do počítačov viac než inokedy. S dátami a databázami
stávajúcimi sa viac spoľahlivejšími v biznisoch a organizáciách, je to
považované za základ tých biznisov a organizácii, z toho dôvodu vyplývajúc vo
vývoji rôznych technologických oddelení ako IT oddelenia a zamestnancov.
Pozdĺž s IT oddeleniami a zamestnancami, sa tiež
nachádzajú rôzne typy agentúr ktoré "posilňujú" pracovné sily.
Oddelenie DHS je jedno z tých príkladov ktoré sa presviedčajú aby všetky
organizácie mali všetky rôzne potreby na pridanie infraštruktúry a bezpečnosti
na ich ochránenie v budúcnosti od rôznych výziev ktoré na nich čakajú.
Rozvetvujúc od DHS, mnoho programov sú na mieste ako aj ku stavaniu povedomia počítačovej
bezpečnosti cez organizáciu ale bo pracovnú silu.
·
Identifikuj a vyčísli tvoju pracovnú silu počítačovej
bezpečnosti
·
Pochop potreby a nedostatky pracovnej sily
·
Najmi správnych ľudí pre jasne definované role
·
Zlepši schopnosti zamestnancov tréningom a
profesionálnym rozvojom
·
Tvor programy a skúsenosti na udržanie špičkových
talentov
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]
1.
↑ ISO/IEC 38500:2008 - Corporate
governance and information technology
2.
↑ CISCO citované in: http://www.vus.sk/iecd/new/Vyklad.asp
3.
↑ Vymětal, D.:
Informační systémy v podnicích: Teorie
a praxe projektování, Praha, 2009.
4. ↑ Z. Molnár (1992) a V. Stoffová (1998) citované in: http://www.pf.jcu.cz/stru/katedry/pgps/konf05-sbornik-20-horvathova_z.pdf Archivované 2014-01-18 na Wayback Machine
·
Informačné
a komunikačné technológie
|
|
