MERANIE CUKRU V KRVI

Základom liečby cukrovky je snaha udržať hladinu cukru v krvi pod kontrolou a čo možno najbližšie normálnym hodnotám. Hladina cukru v krvi by sa mala teda udržiavať čo najviac stabilná. V niektorých prípadoch je možné dosiahnuť zlepšenie využitia inzulínu, ktorý sa stále vytvára v tele, upravením jedálničku a zvýšením telesnej aktivity. V prípadoch, kedy tieto opatrenia nedostačujú, je nutné začať užívať lieky pre zvýšenie tvorby inzulínu a pri zlyhaní i tejto liečby je nutné podávať inzulín vo forme injekcií.

Veľká dôležitosť kontroly cukru v krvi

Najnovšie štúdie ukázali, že by si každý diabetik mal pravidelne merať hladinu cukru v krvi, pretože je potom schopný lepšie sa prispôsobovať aktuálnemu stavu a na základe toho si upravovať dávky inzulínu a svoj jedálniček. Je dokázané, že dobrá kontrola glykémie oddiali alebo dokonca zamedzí vzniku možných komplikácií a tiež, že diabetik, ktorý si pravidelne meria svoju hladinu cukru v krvi a podľa toho si upravuje liečbu, sa cíti lepšie, môže viesť normálny život a dožíva sa vyššieho veku.

Lekári odporúčajú, že by si každý diabetik mal merať hladinu cukru v krvi najmenej trikrát denne - ráno nalačno, v dobe obeda po hlavnom jedle a pred spaním. Diabetik, ktorý si málo alebo vôbec nemeria hodnoty glykémie, je potom zle kompenzovaný, i keď si to hneď nemusí uvedomovať, pretože príznaky nemusí nijako výrazne pociťovať. Môže však u neho nastať hyperglykémia alebo hypoglykémia a s nimi spojené zdravotné komplikácie.

Hladina cukru v krvi

Hladina cukru sa po každom jedle zvyšuje. U zdravého človeka dochádza po každom jedle k vylučovaniu inzulínu zo slinivky brušnej. Inzulín pôsobí na bunky organizmu a umožňuje, aby do nich mohol vstupovať cukru prijatý v jedle. Cukor je v bunkách využívaný ku tvorbe energie a vstup cukru do buniek má teda za následok zníženie jeho hodnoty v krvi na normálnu hodnotu. Pre diagnostiku cukrovky sa merajú hodnoty cukru v krvi nalačno a po jedle.

Hodnoty glykémie, ktoré má zdravý človek a diabetik, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Glukomer

Glukomer je prístroj na meranie glykémie. Umožňuje veľmi jednoducho a počas niekoľkých sekúnd zistiť hodnotu cukru v krvi. Ako už bolo povedané, meranie cukru v krvi je veľmi dôležité pre správnu liečbu cukrovky, preto by mal mať glukomer každý diabetik s diabetesom 1. typu a rovnako tak je veľmi užitočným doplnkom pre pacientov s diabetesom 2. typu.

Glukomer je najčastejšie prístroj veľkosťou približne mobilného telefónu s veľkým digitálnym displejom. Napájaný je pomocou nabíjacej batérie a umožňuje ukladať dáta z niekoľkých predchádzajúcich meraní pre lepšiu predstavu o kolísaní hodnoty glykémie.

Testovacie pásiky (prúžky)

Hlavnou súčasťou glukomeru je testovací pásik. Testovací pásik je vždy na jedno použitie a má na sebe nanesený enzým reagujúci s cukrom obsiahnutým v krvi. Pri väčšine súčasných glukomerov je meranie založené na elektromechanickej metóde, pri ktorej sa merajú elektrické vlastnosti. Enzým na pásiku pri styku s krvným cukrom chemicky reaguje a elektródy v glukomere detekujú výsledný náboj a podľa neho glukomer vypočíta zodpovedajúcu hodnotu glykémie.

Odber krvi

Odber krvi sa vykonáva pomocou odberového pera (autolacenta), do ktorého sa vkladajú sterilné ihličky (lacenty), ktoré sú len na jedno použitie. Do odberového pera sa najprv vloží nová ihlička, v odberovom pere sa natiahne pružinka, potom sa pero priloží k miestu vpichu a stlačením tlačidla sa vykoná vpich, pri ktorom možno väčšinou nastaviť hĺbku podľa typu kože. Potom sa vymačkne kvapka krvi, ktorá sa nanesie na testovací pásik. Na prevedenie merania stačí veľmi malá kvapka krvi (okolo 3 mikrolitrov) a najčastejšie sa odoberá z bruška prstov na horných alebo dolných končatinách alebo z paží. Miesto vpichu by sa malo meniť.

Kontrolný roztok

Kontrolný roztok slúži na vykonanie súčinnosti glukomeru a testovacích pásikov - či sú správne skalibrované. Slúži tiež na kontrolu a nácvik merania. Kontrolný roztok obsahuje známe množstvo cukru, ktorá reaguje s testovacími pásikmi. Výsledky testu s kontrolným roztokom sa potom porovnajú predpokladanou hodnotou.