...Gif - animácie ...

 
 
... okienko zdravia ...
 

                                                    Mozog človeka, najzložitejšia štruktúra vesmíru


Mozog človeka, najzložitejšia štruktúra vesmíru
Človek, ako jediný  tvor na tejto planéte má vďaka rozsiahlym kôrovým oblastiam čelových lalokov schopnosť plánovať, organizovať, predvídať, byť motivovaný, mať ambície. Nekoná len reflexne, pudovo, ale premyslene, plánovito. Dokáže sa načas vzdať toho, čo ho uspokojuje v záujme vyšších a dlhodobejších cieľov. Mozgová kôra dospelého človeka sa brázdi jedinečným spôsobom u každého z nás, aby sa "zmestila" do lebky. Na základe klinických a experimentálnych poznatkov pokladáme mozgovú kôru za sídlo unikátne ľudského procesu poznávania a myslenia. Bez mozgovej kôry by sme boli slepí, hluchí, neschopní akéhokoľvek vôľou riadeného pohybu a nepovedali by sme žiadnu súvislú vetu.
Vývin ľudského mozgu, jeho stavbu, umiestnenie a usporiadanie mozgových buniek, riadia gény, ktoré tvoria biologickú bázu individuálnych schopností každého z nás. Preto mnoho schopností a osobnostných čŕt dedíme po našich predkoch rovnako, ako dedíme farbu očí alebo stavbu tela. Mozgové bunky - neuróny ako výkonné jednotky mentálnej činnosti sa vyvíjajú od veľmi včasného embryonálneho štádia, už v štvrtom týždni života embrya sa tvoria rýchlosťou štvrť milióna buniek za jednu minútu. Okolo polovice gravidity má dieťa vytvorené všetky neuróny, ktoré v ďalšom období dozrievajú a presúvajú sa na miesta, kde budú vykonávať svoje poslanie, napríklad do mozgovej kôry záhlavných lalokov, kde analyzujeme zrakové podnety. Tu vytvárajú spojenia s inými neurónmi a organizujú sa do neurónových okruhov.
Narodíme sa s oveľa väčším počtom mozgových buniek ako potrebujeme. Až "okresávaním"  toho, čo je navyše, sa však vytvára jedinečná osobnosť každého z nás. Genetický základ je pod ustavičným vplyvom prostredia a informačných vstupov, ktoré v skutočnosti formujú neurónové siete a menia ich aktivitu aj efektivitu.  Prostredie teda  modifikuje genetický základ a robí z nás jedinečné bytosti s unikátnou mozgovou výstavbou a jedinečnými osobnostnými charakteristikami aj mentálnymi schopnosťami. Zvláštna je skutočnosť, že tak ako precízne sa riadi vytváranie nervových buniek - neurogenéza, s takou istou precíznosťou sa riadi ich zánik - apoptóza,  a aj  vytváranie spojov medzi nervovými bunkami -  synaptogenéza. Je veľmi dôležité, aby počas vývinu mozgu sme génmi predpripravené mozgové spojenia používali. V praxi to znamená mať podnetné prostredie a dávať mozgovým bunkám veľa impulzov, ktoré podnecujú vznik spojení  komunikáciu medzi nervovými bunkami.
Okrem génov a vonkajších vplyvov sa na vývine mozgu podieľajú vnútorné biochemické faktory - hormóny, mediátory a neuromodulátory, pod vplyvom ktorých sa mení  pozornosť, koncentrácia, nálada a tým aj schopnosť vnímať, učiť sa. Neuroveda venuje pozornosť aj pohlavným hormónom. Tieto okrem toho, že riadia telesný vývin ľudí mužským a ženským smerom, organizujú výstavbu mozgu chlapcov a dievčat dávno pred narodením, aby boli ich mozgové štruktúry pripravené pod vplyvom meniacich sa hladín hormónov v puberte zabezpečiť pohlavne rozdielne správanie a myslenie.
Kde sídli inteligencia človeka? Nepochybne je základom inteligencie činnosť nervových buniek, ich kritický počet - hustota nervových buniek v určitých oblastiach a počet neurónových spojení a ich efektivita. Pozornosť neurovedcov sa sústreďuje na výskum pracovných buniek nervovej sústavy, t.j. neurónov a ich výbežkov, ktoré zabezpečujú spojenie medzi bunkami. Niektorí odborníci však upozorňujú na gliové bunky, ktoré vypĺňajú v mozgu priestor medzi neurónmi, a nazývajú ich "spiacimi gigantmi". Predpokladajú, že gliové bunky majú oveľa väčší podiel na prenose informácií v mozgu ako je doteraz známe.
Počet gliových buniek na neurón bol v mozgu hlodavcov chovaných v podnetovo obohatenom prostredí bol v experimentoch vyšší ako u zvierat v prázdnych klietkach. O úlohe gliových buniek vypovedá aj zistenie, ku ktorému prišiel tím profesorky Marian Diamond z USA, ktorá mala možnosť získať vzorky mozgu Alberta Einsteina. Pri hodnotení počtu gliových buniek na jeden neurón v štyroch oblastiach (parietálna mozgová kôra vpravo a vľavo, frontálna mozgová kôra vpravo a vľavo) Einsteinovho mozgu v porovnaní  s rovnakými oblasťami mozgov jedenástich mužov rovnakého veku ako Einstein sa u génia v ľavej parietálnej oblasti zistilo viac gliových buniek na neurón.
Mozog je najzložitejšia doteraz poznaná štruktúra. Poznávanie mozgu je o to zložitejšie, že prostriedkom poznania je ľudský mozog sám a je otázne, či nám "dovolí" odhaliť všetky svoje tajomstvá.
                                                                                                                                                            Doc. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD.















Ako si zachovať funkčný mozog do najvyššieho veku?
Celková životná pohoda je závislá od fyzickej a psychickej stimulácie. Dobrá telesná kondícia pozitívne ovplyvňuje telesné zdravie, človek menej podlieha únave. Zhoršením pamäti trpí po päťdesiatke takmer polovica ľudí, po sedemdesiatke už tri štvrtiny. Problémy s pamäťou ale majú občas aj mladšie osoby, vrátane žiakov a študentov.
Bunky našich svalov a nervové bunky sa správajú rovnako, potrebujú byť v činnosti, inak stratia svoju výkonnosť. Ak z nejakého dôvodu istý čas zostaneme na lôžku, menej sa pohybujeme, potrebujeme čas na fyzickú rehabilitáciu. Primeraná a pravidelná mentálna námaha spôsobuje, že mozgové bunky doslova "kvitnú", pretože každá aktivita podnecuje tvorbu nových výbežkov a spojení medzi bunkami. Ak sa jej budeme vyhýbať a len pasívne prežívať každodenný život, bunky zoslabnú a nakoniec zahynú.
Dnes vieme, že pravdepodobne jediným účinným preventívnym prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je tréning poznávacích funkcií. On totiž buduje "duševnú rezervu".

Tréning pamäte má dôležitý význam preto, že udržiava mozog aktívny a zdravý. Okrem dobrej pamäti pomáha uvoľňovať určité chemické látky, ktoré sú dôležité pri fungovaní imunitného systému, čím sa chráni mozog pred ochorením a poškodením.
Precvičovanie mozgu je potrebné robiť v každej životnej etape, no najmä vtedy, keď začne človek starnúť. Každý deň si nájdime čas na aktivity, ktoré udržiavajú náš mozog v pohotovosti. Môže to byť čítanie kníh, lúštenie krížoviek, hry ako scrabble, bridž alebo pexeso, vzdelávanie sa v problematike, ktorá nás zaujíma, komunikovanie - rozhovory s inými ľuďmi. Skupinový tréning pamäti môže byť príjemnou zábavou medzi rovesníkmi, spôsobom ako si zdvihnúť sebavedomie, užitočnou prevenciou prirodzeného zhoršovania pamäti, ktoré prichádza vekom, resp. prevenciou Alzheimerovej choroby.
Vonkajšia ponuka
      
 
Vitajte na stránke:      MCC Services, s.r.o.
.....Je tisíc chorôb, ale iba jedno zdravie..... Zdravie nie  všetkým, ale bez zdravia je všetko ničím….. Lekár mi síce odporúčal pohyb, ale nepredpísal, ktorým smerom…. Nemocné telo potrebuje lekára, nemocná duša priateľa..... Lekár lieči, príroda uzdravuje….. Len choď k lekárovi, choroba sa už nájde..... Lekárska veda už tak pokročila, že dnes už človek len málokedy zomrie bez lekárskej pomoci..... Keby sa o chorobách menej hovorilo, boli by ľudia zdravší..... Lekárska veda urobila až také závratné pokroky, že prakticky už nenájdeme zdravého človeka..... Zdraví sú len tí, ktorí ešte nevedia že sú nemocní..... Človek je zdravý, ak ho zakaždým bolí niekde inde..... Skleróza je najkrásnejšia choroba. Nebolí a každý deň sa človek dozvie niečo nové..... Lekári sú šťastní ľudia, pretože na ich úspechy sa díva slnko a ich omyly zakrýva zem.....
<
Počasie Oščadnica - Svieti.com
<